Nie je strecha ako strecha a nie je strechár ako strechár. Rovná či šikmá, klasická či zelená, pre nás nie je problém nič z toho. Skôr to vnímame ako príležitosť urobiť pre Vás niečo výnimočné.
Strecha ako konštrukčný prvok
Strechy patria medzi také konštrukčné prvky, ktoré sú v každej budove najviac namáhané vonkajšími vplyvmi. Zabezpečenie spoľahlivosti strešného plášťa patrí k najdôležitejším úlohám v stavebníctve. Spoľahlivosť striech spočíva v schopnosti plniť požadované funkcie za daných okrajových podmienok v danom časovom úseku. Prekročením predpokladaného časového úseku alebo zmenou okrajových podmienok strecha prestáva plniť svoju funkciu. To znamená, že v dôsledku porúch v strešnom plášti dochádza ku zatekaniu do podstrešných priestorov. Nastáva havarijná situácia, kedy dažďová voda vniká do konštrukcie objektu, rozvodov elektroinštalácie, presakujúca voda druhotne poškodzuje stavebné materiály v interiéry – dochádza ku opadávaniu omietok zo stien a stropov. Tieto všetky spomenuté závady spôsobujú permanentné ohrozenie bezpečnosti užívateľov objektu, nehovoriac o vzniknutých škodách na majetku. Sanácia strešného plášťa - jej rekonštrukcia je preto nevyhnutná.
Hydroizolačná vrstva
Hydroizolačná vrstva striech na starších objektoch je prevažne tvorená oxidovaným asfaltovým pásom. Oxidovaný asfaltový pás býva na mnohých miestach popraskaný, s trhlinami až do podkladového poteru. Zvlášť viditeľné sú trhliny v okolí strešných vpustí, v miestach prechodu vodorovnej plochy na kolmú stenu atík. V ploche strechy sa častokrát vyskytuje množstvo vydutí. Všetky tieto spomenuté nedostatky spôsobujú prenikanie vlhkosti do strešného súvrstvia, ako aj pod hydroizolačné súvrstvie.
Zabudovanie mokrých materiálov do strešného plášťa pod hydroizoláciu je velmi nebezpečné, zvlášť pre tie materiály, ktoré zaisťujú jeho tepelno-izolačnú funkciu. Zvyšovaním ich vlhkosti sa zvyšuje aj ich tepelná vodivosť. Pokiaľ by v materiáloch došlo ku zamrznutiu vody v zimných mesiacoch, ich tepelná vodivosť sa zvýši takmer stonásobne. V letných mesiacoch sa táto zabudovaná a skondenzovaná voda začína meniť na paru. Pod hydroizoláciou vzniká tzv. krypto-klima, ktorá je výsledkom pretlaku týchto vodných pár. Následne tak dochádza ku postupnému odlepovaniu a odtŕhaniu hydroizolačného súvrstvia od podkladu a ku vzniku charakteristických vydutí.
Za účelom zistenia skutočnej skladby strešných vrstiev na objektoch, zistenia stupňa zavlhnutia strešného súvrstvia, je potrebné zrealizovať odber sond zo strešného plášťa. Lokalizácia sond býva vytypovaná v miestach, kde dochádza ku zatekaniu do strechy, ako aj v miestach, kde sa zatekanie neprejavuje. Sondy nám ukážu, či sa skutočná skladba strešných vrstiev nelíši od vrstiev uvedených v projektovej dokumentácii.
Uskutočnenie odberu sond je nevyhnutné na správne diagnostikovanie jestvujúceho technického stavu strešného plášťa, ako aj na správne navrhnutie jeho sanácie. Dôležité sú z hľadiska návrhu postupu prác a použitých materiálov. Oxidovaný asfaltový pás používaný v minulosti má totiž minimálnu ťažnosť, stáva sa krehkým pri teplotách od 50C a menej. Nie je schopný svojou min. ťažnosťou odolávať dilatačným pohybom objektov, prípadne pohybu podkladu. Stálosť za tepla oxidovaného asfaltového pásu nepresahuje 700C. Na základe uvedených skutočností sa tento typ materiálu v súčasnej dobe neodporúča používať na opravy striech.
Čo povie sonda
Častokrát sa na základe odobratých sond zistí, že strechy vykazujú zvýšený obsah vlhkosti. Zvýšená vlhkosť bola zaznamenaná – v miestach porúch a defektov v hydroizolácii. Existujúca hydroizolácia – oxidovaný asfaltový pás je v ploche popraskaný, v dôsledku jeho degradácie vplyvom UV žiarenia a vplyvom teplotných zmien počas jeho životnosti. Lokálne sa vyskytujú vydutia hydroizolačnej krytiny – spôsobila ich zatečená vlhkosť, ktorá prenikla do strechy trhlinami v hydroizolácii alebo v miestach nedokonalého napojenia ( presahu ) poslednej vrstvy hydroizolácie. Účinkom slnečného žiarenia mení vlhkosť v streche svoj objem a dochádza k vytváraniu vydutí. Tak isto sa v hydroizolácii lokálne nachádzajú trhliny – v dôsledku rozdielnych objemových zmien strešných vrstiev došlo ku porušeniu hydroizolácie. Pôvodné hydroizolačné súvrstvie bolo v minulosti prekryté ďalšími vrstvami z oxidovaných asfaltových pásov. Neodborná aplikácia týchto nových vrstiev spôsobila, že na streche sa nachádzajú prehĺbeniny a vyvýšené miesta. V týchto miestach sa zdržuje dažďová voda, ktorá nemá možnosť odtiecť cez strešné vpuste. Dochádza ku nerovnomernému tepelnému namáhaniu hydroizolácie a tým aj ku jej nerovnomernému starnutiu.
Návrh rekonštrukcie striech
K návrhu sanácie striech musíme pristupovať komplexne s riešením všetkých detailov. Do úvahy musíme brať všetky dostupné informácie o skladbe strešného súvrstvia, výsledky z odobratých sond, vlhkostné pomery, ponúkané materiálové možnosti a v neposlednom rade aj možnosti finančné. Konečný návrh opravy samozrejme musí splňovať platné technické normy a predpisy.
Odobraté sondy ukázali, že stávajúca hydroizolácia z asfaltových pásov je svojou životnosťou značne zdegradovaná, nemá zmysel prevádzať jej opravu lokálnym prelepovaním. Zároveň však stav hydroizolačného súvrstvia je natoľko zachovalý, že nie je nutné pristúpiť ku kompletnej demontáži všetkých hydroizolačných vrstiev. Zvýšený obsah vody v povlakovej krytine a podkladovej tepelno-izolačnej vrstve môžeme správnym návrhom sanácie úspešne odstrániť. Perforáciou hydroizolačných vrstiev a následne bodovým natavením asfaltového pásu možno docieliť preschnutie všetkých stávajúcich vrstiev horného strešného plášťa a zároveň obnovenie plného hydroizolačného účinku povlakovej krytiny.
Hydroizolačné materiály, ktoré sa nám núkajú k použitiu ako nová povlaková krytina, musia splňovať tie najprísnejšie kvalitatívne predpisy. Stierkové hydroizolácie, alebo izolácie na báze PUR peny vykazujú množstvo nedostatkov a defektov už po krátkom čase od ich aplikácie, preto sa o ich použití vôbec neuvažuje. Modifikované asfaltové pásy a umelohmotné PVC fólie sú v súčasnom modernom stavebníctve využívané najviac, pretože spĺňajú všetky požiadavky na kvalitu a životnosť. Avšak aj použitie týchto dvoch materiálov treba starostlivo zvážiť. Umelohmotné fólie majú oproti modifikovaným asfaltovým pásom nevýhodu vo svojej hrúbke - 1.5 mm. Tak isto obsahujú vo svojom zložení zmäkčovadlá, ktoré dodávajú PVC fóliám elasticitu. Časom sa však tieto látky z PVC fólií vyparujú a tento materiál sa po určitej dobe začne zmrašťovať. Po uplynutí cca 10 rokov začínajú strechy s hydroizoláciou na báze PVC vykazovať poruchy. Modifikovaný asfaltový pás so svojou hrúbkou 4mm – 5.2 mm má neporovnateľne vyššiu odolnosť voči mechanickému poškodeniu a tak isto jeho fyzikálne vlastnosti zostávajú po dobu jeho životnosti nezmenené. Pri navrhovanom riešení sanácie je táto vlastnosť veľmi dôležitá, pretože strechy sú čiastočne pochôdzne – údržba a čistenie vpustí, žľabov, zvodov. Modifikovaný asfaltový pás už nemá kryciu asfaltovú vrstvu z asfaltu oxidovaného, ale iba modifikovaného, a to termoplastickým kaučukom typu styrén-butadién-styrén (SBS), alebo ataktickým polypropylénom (APP). Modifikáciami asfaltovej hmoty sa výrazne predĺžila životnosť asfaltových pásov. Výrazne sa zmenili k lepšiemu aj ich mechanické parametre ( tržné zaťaženie, ťažnosť ) použitím nosných vložiek s polyesteru. Bridlicový posyp na povrchu modifikovaného pásu zabraňuje nadmernému prehrievaniu hydroizolácie a zabraňuje jeho degradácii vplyvom UV žiarenia. Toto sú vlastnosti, ktoré predurčujú modifikovaný asfalt. pás ku použitiu v prípade sanácií strešného súvrstvia či už striech so zateplením alebo bez zateplenia. V neposlednom rade treba uviesť, že skladba strešného súvrstvia by ako celok mala byť zrealizovaná materiálmi od jedného dodávateľa – najlepšie od renomovaného výrobcu, ktorý sa výrobe a vývoju hydroizolácii venuje dlhú dobu. Len tak možno zaručiť, že dodaný materiál bude spoľahlivo slúžiť svojmu účelu po celej dobe svojej životnosti.
AUTOR
