Zrejme každý z nás sa už stretol s „problémovým susedom“, veď nie nadarmo sa hovorí : „rodinu a susedov si nevyberáš“. Ako ale postupovať, keď sa situácia stane neúnosná a spory so susedmi pretrvávajú? Ako sa vlastníci bytov alebo nebytových priestorov môžu chrániť?
Riešenie bude vyžadovať trpezlivosť
Máme pre Vás návrhy riešení
Máme pre Vás návod
Ideálnym riešením je dohoda s „problémovým“ susedom, ktorý dobrovoľne upustí od obťažujúceho konania, samozrejme za predpokladu, že je takýto dohovor so susedom možný. Urovnanie susedského sporu takýmto spôsobom je najjednoduchším a najrýchlejším a v neposlednom rade najlacnejším spôsobom ako opäť zabezpečiť kvalitné a pokojné bývanie. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru „necíti“ na rozhovor so susedom, môže si na pomoc privolať zástupcu vlastníkov.
V zmysle ustanovenia § 8a Bytového zákona je zástupca vlastníkov povinný informovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o činnosti správcu, ako aj o dôležitých otázkach prevádzky domu. Zástupca vlastníkov je tiež povinný uplatňovať voči správcovi požiadavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v súlade so zmluvou o výkone správy. Zástupca vlastníkov tak môže fungovať nielen vo vzťahu medzi správcom a vlastníkmi, ale aj vo vzťahu medzi vlastníkmi navzájom.
Vlastník bytu alebo nebytového priestoru má tiež možnosť požiadať správcu, aby „problémového “suseda vyzval na odstránenie protiprávneho stavu. V takom prípade je potrebné, aby bol správca podrobne informovaný o skutočnostiach, ktoré zakladajú protiprávny stav, t.j. aby bol informovaný o konaní „problémového“ suseda tak, aby mohol vo výzve kvalifikovane uviesť, čo žiada, aby sused vykonať, príp. akého konania sa má „problémový“ sused zdržať.
V prípade, ak dohovor alebo výzva zaslaná obťažujúcemu susedovi nepomohli, je na mieste siahnuť po riešení právnom.
Jednotlivé práva a povinnosti vlastníkov (užívateľov) nehnuteľností, ktoré sú súčasťou bytového domu, možno nájsť v právnych predpisoch, ale aj v právne nezáväzných aktoch. Právne predpisy upravujúce tieto vzťahy sú Občiansky zákonník a Bytový zákon. Právne nezáväzným aktom je napr. Domový poriadok, o ktorom sa dozviete v inom článku. Práva a povinnosti vlastníkov susediacich nehnuteľností upravuje Občiansky zákonník ako všeobecný kódex civilného hmotného práva.
Pomoc obce – zásah do pokojného stavu
V súlade s § 5 Občianskeho zákonníka:
§5 Občianskeho zákonníka
Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.
Ochrana sa v zmysle vyššie uvedeného poskytuje formou rozhodnutia obce, v ktorom obec môže predbežne prikázať obnoviť pôvodný pokojný stav alebo priamo zakázať zásah do pokojného stavu napr. vo forme zákazu hlučného správania. Obec síce nemá kompetenciu rozhodovať právne spory, ale v súlade s ďalšími právnymi predpismi (ako napr. priestupkový zákon) môže nariadiť, aby konkrétna osoba upustila od svojho konania, príp. jej môže uložiť pokutu a zaviazať ju k náhrade škody, ak bola spôsobená. Obec v tomto prípade plní svoju povinnosť prostredníctvom obecnej polície a ak ju nemá zriadenú, tak koná priamo ako obecný úrad. Pomoc obce je vhodné využiť najmä v prípade, ak ide o spor jednorazový. Ak však ide o spor trvácneho charakteru, je namieste použiť niektorú z možností súdnej ochrany.
Súdna ochrana – žaloba na ochranu vlastníckeho práva podľa Občianskeho zákonníka
Ďalším prostriedkom právnej ochrany je podanie žaloby na ochranu vlastníckeho práva na príslušný súd.
Podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka:
Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka:
Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Náš právny poriadok rozoznáva dva typy žalôb, ktorými sa možno domáhať ochrany práv, zodpovedajúcich susedským vzťahom.
Prvým typom je zapieracia (negatórna) žaloba.
V zmysle ustanovenia § 4 Občianskeho zákonníka:
Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.
Touto žalobou sa možno domáhať, aby súd nariadil vlastníkovi, aby upustil od konania, ktorým ruší a ohrozuje iných vlastníkov. Súd však nemôže vlastníkovi nariadiť, aby niečo konkrétne konal, t.j. vlastník sa môže domáhať, aby súd uložil povinnosť zdržať sa zhromažďovania odpadu, avšak nedomôže sa ňou uloženia povinnosti zbaviť sa už nazhromaždeného odpadu.
Súdna ochrana – neodkladné opatrenie na ochranu vlastníckeho práva
Nezriedka sa stáva, že súdne konanie trvá aj niekoľko rokov. Ak je intenzita obťažujúceho správania neúnosná natoľko, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery susedské pomery, je možné využiť inštitút neodkladného opatrenia.
V zmysle civilného sporového poriadku je účelom neodkladného opatrenia potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania.
V zmysle § 324 ods. 1 civilného sporového poriadku :
Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
V zmysle § 325 ods. 1 civilného sporového poriadku :
Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
V zmysle § 325 ods. 2 písm.d) civilného sporového poriadku :
Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Vlastník (žalobca) by sa mohol neodkladným opatrením domáhať napr. toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zhromažďovania odpadkov (v prípade, ak z nazhromaždeného odpadu hrozí šírenie chorôb alebo ak sused nazhromaždené veľkorozmerné odpadky ukladá na balkón a hrozí ich vypadnutie a zranenie osôb, prípadne škody na majetku).
AUTOR
