Ak by sme štatisticky hodnotili jeden celý rok a návrhy zmlúv od dodávateľov, zistili by sme, že až 96 % z nich je koncipovaných v režime Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že zmluvu s dodávateľom podpisuje správca, koná tak v mene vlastníkov a teda spotrebiteľov. Ako pristupovať k návrhu podľa obchodného práva, ktoré je určené pre podnikateľské vzťahy a či vôbec je možné dohodnúť sa na režime zmluvných vzťahov podľa obchodného práva sa dočítate v tomto blogu.
Riešenie bude vyžadovať naštudovanie
Máme pre Vás praktické príklady
Máme pre Vás návod ako na to
Pre pochopenie podstaty tohto problému je potrebné si predstaviť situáciu, kedy si bytový dom vybral dodávateľa napríklad na rekonštrukciu výťahu a vybratý dodávateľ poslal správcovi návrh zmluvy. Zmluva je nazvaná ako zmluva o dielo a podľa záhlavia návrhu je vypracovaná podľa § 536 Obchodného zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že dodávateľ navrhuje, aby sa jeho vzťahy s vlastníkmi počas realizácie diela a z časti aj po jeho realizácii spravovali ustanoveniami Obchodného práva. Tvorba ceny diela, platby, záruky, reklamácie, premlčanie, teda všetky dôležité veci teraz a niekoľko rokov po dokončení diela.
Zmysel obchodného práva
Obchodné právo vznikalo z veľkej časti z obchodných zvyklostí, ktoré sú v značnej miere jeho prameňom. Samotné obchodné právo bolo a stále je primárne určené na reguláciu vzťahov pri špecifickej činnosti ich účastníkov a tou je podnikanie ako sústavná činnosť, vykonávaná podnikateľom za účelom dosiahnutia zisku. (KUBÍČEK, P. 2004. Teória obchodného práva (vybrané problémy). I. vydanie. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2004. 7 s. ISBN 80-7160-186-1. ) Obchodné právo často odkazuje na dobré mravy alebo obchodné zvyklosti či praktiky a predpokladá, že účastník obchodno-právneho vzťahu je v nich zorientovaný. A práve toto očakávanie obchodného práva ho jasne diskvalifikuje zo vzťahov s účastníkmi, ktorí si zaslúžia z titulu svojho postavenia osobitnú ochranu a nie je možné od nich požadovať, aby ovládali obchodné zručnosti, pravidlá, zvyklosti či praktiky.
Zmysel občianskeho práva
Občianske právo je základným odvetvím súkromného práva a upravuje nielen vzťahy medzi občanmi, ale aj ich vzťahy s právnickými osobami a štátom. Funkciou občianskeho práva je ochrana osobnosti a vlastníctva, regulácia majetkových vzťahov a vzťahov vyplývajúcich z práva na ochranu osôb. ( PRUSÁK, J. 1999. Teória práva, II. Vydanie. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta. 1999. 255 s. ISBN 80-7160-113-6 ).
Prednosť v právnom dualizme
Občianske právo je základným a určujúcim prvkom celého systému súkromného práva. Obchodné právo je akoby novým odvetvím, ktoré je určené špeciálne pre podnikateľské vzťahy. Preto je možné konštatovať, že občianske právo je lex generalis a obchodné právo lex specialis. Z tejto pozície týchto právnych noriem vyplýva aj subsidiarita, teda podporná funkcia občianskeho práva. Uvádza ju aj Obchodný zákonník v §1 ods. 2, podľa ktorého ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa Obchodného zákonníka, majú sa riešiť podľa predpisov občianskeho práva ( OTTOVÁ, E. 2006, Teória práva II. Vydanie. Bratislava: Heuréka, 2006 237 a 238 s. ISBN 80-89122-37-X ) Z uvedeného možno vyvodiť jednoznačný záver, ktorým je, že na vzťahy občana, navyše spotrebiteľa, je absolútne nutné a jediné prípustné aplikovať zásady občianskeho práva a to aj vtedy, ak by sa inak aplikovali zásady obchodného práva.
Dohoda o obchodno-právnom režime
Podľa § 262 zákona 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka je možné, aby si zmluvné strany dohodli, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami obchodného práva, ak teda nie sú na to vopred odkázané v zmysle § 261 ako podnikatelia.
Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
(2) Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
(1) Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom.
(2) Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
Ak by sme sa zamysleli nad uvedenými ustanoveniami a položili si otázku, kto teda môže takúto dohodu uzavrieť, sú to napríklad neziskové organizácie, rôzne spolky a združenia a samozrejme aj právnické osoby pri obstarávaní niečoho, čo nie je ich podnikateľskou činnosťou.
Prečo nie spotrebiteľ
Spotrebiteľ ako fyzická osoba nespĺňa podmienky § 261 a 262 Obchodného zákonníka a navyše je jeho prípadná vôľa upravená priamo Občianskym zákonníkom v § 52 ods. 2, podľa ktorého má Občiansky zákonník vždy prednosť pred Obchodným zákonníkom.
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Typy zmlúv upravené len v obchodnom práve
Môže sa stať, že v praxi spotrebiteľ potrebuje uzatvoriť zmluvu, ktorá typovo nie je upravená v občianskom práve. Príkladom je zmluva o bežnom účte, ktorá je typovo vymedzená len v Obchodnom zákonníku v § 708 a nasl. Po preštudovaní ustanovení tohto typu zmluvy však možno vyhlásiť, že neobsahujú žiadne povinnosti, ktoré by boli v rozpore so záujmami a právami fyzickej osoby spotrebiteľa. Na základe uvedeného je teda možné uzavrieť zmluvu, ktorá bude typovo definovaná podľa obchodného práva, ale ostatné ustanovenia, najmä práva a povinnosti fyzickej osoby, budú koncipované podľa ustanovení občianskeho práva.
Typy zmlúv upravené v oboch predpisoch
Typickým príkladom je zmluvy o dielo, ktorá je typovo upravená v oboch predpisoch. Obchodné právo upravuje podmienky zmluvy o dielo v § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Občianske právo upravuje podmienky zmluvy o dielo v § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka
Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Musí byť vlastne označené podľa akého práva je zmluva uzatvorená?
Musí aj nemusí. Aby sme dodržali podstatné náležitosti zmluvy, musí byť jasne vymedzený jej predmet. Ak je zmluva typovo upravená len v jednom právnom prepise, ako napríklad zmluva o bežnom účte, stačí ju tak pomenovať a je jasné akým právom sa vzťahy z tejto zmluvy spravujú. Ak však je typ zmluvy upravený viacerými právnymi normami, je vyznačenie toho, akou právnou normou sa vzťahy budú spravovať absolútne nutné. Je potrebné si však tiež uvedomiť, že ak riešime otázky ustanovení zmluvy, ktorej účastníkom je spotrebiteľ, niektoré ustanovenia nebudú v prípade sporu brané do úvahy, ak odporujú ochrane spotrebiteľa. To však nutnosť označenia právnej normy, ktorou sa spravujú vzťahy zo zmluvy, nijako neznižuje. V prípade zmlúv, uzatvorených v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov, by to však mal byť Občiansky zákonník ( Výnimkou je napríklad spomínaná zmluva o bežnom účte ). Ak by aj v súčasnosti spotrebiteľ s dodávateľom uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka, jeho právny vzťah sa bez ohľadu na takúto dohodu obsiahnutú v zmluve bude spravovať Občianskym zákonníkom, ktorý obsahuje vo viacerých smeroch (napr. pri zodpovednosti za škodu) pre osobu priaznivejšiu právnu úpravu. Nakoľko však bez znalostí odlišností oboch právnych predpisoch by mohla v praxi nastať komplikovaná situácia, odporúčame od počiatku koncipovať zmluvu podľa Občianskeho zákonníka a vyhnúť sa posudzovaniu jednotlivých ustanovení zmluvy podľa tej-ktorej úpravy.
Ako si pomôcť, ak dodávateľ nie je schopný alebo ochotný dodať zmluvu podľa Občianskeho zákonníka?
a) vymeniť ho, neverte, že nemá 200-300 € na vypracovanie typovej zmluvy právnikom,
b) urobiť nadprácu, zmeniť v návrhu zmluvy jej označenie a právny režim na občiansky zákonník a prejsť jej ustanovenia, či neodporujú nižšie uvedeným pravidlám,
c) ak nesúhlasí a trvá si na svojom, najmä na neprijateľných podmienkach, platí a) a to striktne.
Neprijateľné podmienky v zmluvách pre vlastníkov
Neprijateľné podmienky zmlúv pre spotrebiteľov rieši § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Podľa nich je možné vzniesť voči zmluve pripomienky a dosiahnuť tak vyvážený zmluvný vzťah. Ideálne by však bolo, aby zmluvu prešiel právnik a aby bola od počiatku koncipovaná v režime Občianskeho zákonníka. Pri jednoduchších zmluvách je svojpomoc v poriadku, pri zmluvách na obnovu bytového domu je pomoc právnika viac ako na mieste.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré :
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ( napríklad všeobecné obchodné podmienky )
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, ( ak má dodávateľ v zmluve vymienené, že záruku za neho preberá niekto iný alebo že je oprávnený realizáciu nechať urobiť inej, a to aj svojej firme )
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, ( napríklad ustanovenie, ktorým si zhotoviteľ podmieňuje uplatnenie zodpovednosti za škodu zaplatením celej ceny diela, alebo vylučuje zodpovednosť za vady diela, ak napríklad konanie, ktorého následkom je škody, nie je zachytené na fotografii alebo videu alebo podobné podmienky )
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, ( ak by si dodávateľ vymienil, že v prípade odstúpenia od zmluvy spotrebiteľom mu nevráti zálohu na materiál, alebo zmluva nenadobudne účinnosť z titulu nepridelenia úverových prostriedkov a zhotoviteľ mu nevráti dokumentáciu alebo napríklad zálohu na vykonanie diela. )
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, ( ak napríklad len zhotoviteľ má právo odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu, ale spotrebiteľ na odstúpenie musí uviesť relevantný dôvod )
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, ( ak si napríklad dodávateľ vymieňuje splatenie celej ceny diela a to aj napriek tomu, že dielo nie je úplne dokončené a má vady, ktoré bránia jeho riadnemu užívaniu )
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, ( ak si napríklad dodávateľ vymieni, že má právo zmeniť cenu materiálov bez toho, aby musel doložiť napríklad vyhlásenie ich výrobcu o zásadnom navýšení ceny alebo splniť iné konkrétne podmienky )
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, ( cena a cena je rozdiel, môže byť určiteľná cena diela ak je vopred známa cena dielčích častí diela a konečná cena sa bude odvíjať od skutočného množstva použitých dielčích častí, napríklad materiálov, nesmie sa však dohodnúť ustanovenie, ktoré by umožnilo určiť cenu diela alebo jeho častí bez vopred známeho vzorca hodnoty vstupných jednotiek, nemožno teda dohodnúť že zhotoviteľ určí cenu diela až podľa toho, aká bude cena výrobkov v čase fakturácie )
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, ( sankcie by mali byť adekvátne a mali by reflektovať skutočnú škodu dodávateľa, bežné je +- 5 % ročne z nesplateného záväzku )
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, ( ak napríklad pri zabudovaní materiálov je dohodnuté, že objednávateľ musí preukázať, že zabudované neboli a nie že zhotoviteľ by mal vždy preukazovať že zabudované boli )
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, ( ak by bolo uvedené napr. že záruku možno uplatniť len po zaplatení celej ceny diela )
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, ( ak je napríklad na výťahový servis uzatvorená zmluva na 5 rokov a súhlas s predĺžením musí byť urobený len deň pred uplynutím dohodnutého obdobia platnosti alebo nesúhlas predĺžením musí byť vyslovený neprimerane skoro napríklad pri zmluve na jeden rok 9 mesiacov vopred )
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, ( ak si dodávateľ vymieni, že v prípade pochybností platí s ohľadom na jeho odbornosť jeho názor alebo názor ním vybratej osoby )
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, ( V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, ( ak by napríklad zhotoviteľ pred objednaním materiálu požadoval zálohu vyššiu, ako je nákupná cena materiálu )
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, ( ak by napríklad zhotoviteľ vyžadoval zmluvne uhradiť aj náklady na reklamný náter / logo zhotoviteľa na fasáde )
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, ( ak napríklad je bežné, že obnova trvá 4-6 mesiacov a zhotoviteľ nastupuje bežne do 3 mesiacov, ale zhotoviteľ si vymieňuje že nastúpi najneskôr do roka a realizovať bude ďalší rok )
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, ( ak by napríklad vyžadoval od spotrebiteľa úhradu parkovného za vozidlá použité na zákazke, ak to vopred nebolo dohodnuté )
w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe. ( ak napríklad uzatvorí zmluvu s dodávateľom strechy a ten požaduje, aby sa následne dom stal členom združenia strechárov alebo prispel na reklamu spojenú s prezentáciou portfólia zhotoviteľa )
AUTOR
