Ohováranie v prostredí bytoviek je často až „národným športom“. Kedy prekročí tenkú hranicu a stane sa trestným činom? Je rozdiel medzi ohováraním a hodnotiacim úsudkom? Aká je miera spoločenskej vážnosti v bytovom dome?
Riešenie bude vyžadovať posúdenie okolností
Máme pre Vás odpovede na otázky
Máme pre Vás prípadový rozbor
Dalo by sa povedať, že všetci sme sa niekedy v minulosti stretli s ohováraním. Niektorí ako jeho aktéri, iní ako jeho poslucháči. Nad niektorými ohováračkami sme mávli rukou, niektoré nás mrzeli ešte značnú dobu a niektoré spôsobili, že o dotyčnej osobe sme zapochybovali či až zmenili názor na ňu.
Čo je ohováranie?
Každý z nás má ústavné právo na slobodu slova. Táto sloboda však naráža na hranice práv iných osôb a teda slobodu slova môžeme vykonávať len tak, aby sme ňou neporušovali práva iných osôb. To znamená, že jedinec sa síce môže slobodne vyjadrovať, avšak nie spôsobom, ktorý by porušil alebo by bol spôsobilý porušiť práva iných. Nesmieme totiž zabúdať na čl. 19 Ústavy SR, ktorý hovorí, že každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Ochranu pred takýmto zásahom do práv jednotlivca poskytuje aj zákon číslo 300/2005 Z.z. Trestný zákon. V § 373 definuje čo je ohováraním a aký postih môže dostať previnilec, ktorý sa takéhoto činu dopustí.
§373 trestného zákona
(1) Kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním značnú škodu,
b) z osobitného motívu,
c) verejne, alebo
d) v podnikaní závažnejším spôsobom konania.
(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo
b) a spôsobí inému stratu zamestnania, úpadok podniku alebo rozvod manželstva.
Aby sa ohováranie mohlo subsumovať pod trestný zákon, musia byť kumulatívne splnené viaceré podmienky. Až vtedy je možné brániť sa voči takémuto konaniu tzv. trestným oznámením. Sú to najmä
a) obeťou je jednotlivec, nie firma, úrad, štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba ako podnikateľ,
b) zverejnená informácia musí byť nepravdivá,
c) informácia musí mať aspoň spôsobilosť spôsobiť ujmu ohováranému,
d) ten kto ohovára si musí byť vedomý, že informácia je nepravdivá a je spôsobilá privodiť ohováranému ujmu.
Ak niekto o inom susedovi rozširuje, že je „šibnutý“, alebo „hlúpy“ alebo „divný“, takéto tvrdenie spravidla nemá spôsobilosť vážne znížiť vážnosť ohováraného alebo mu privodiť inú ujmu. Preto obrana trestným oznámením v takomto prípade nebude zrejme účinná.
Problematika trestného konania je zložitejšia, ale ak ohováranie spĺňa vyššie uvedené znaky, je na mieste brániť sa podaním trestného oznámenia.
Kedy trestné oznámenie nie je vhodné podať?
Ak je predmetom ohovárania právnická osoba, napríklad aj správca, nevzťahuje sa na neho ochrana podľa § 373 Trestného zákona. To však neznamená, že správcu je možné ohovárať a očierňovať bez následkov.
Ak bude niekto rozširovať, že správca je podvodník, lebo mal takú skúsenosť s iným, nepôjde vo vzťahu k správcovskej spoločnosti o trestný čin podľa §373 Trestného zákona. Ak by však uvedené niekto tvrdil na adresu osoby, ktorá je v dome napríklad predseda SVB a boli by kumulatívne splnené ostatné podmienky, predseda sa v takomto prípade môže brániť podaním trestného oznámenia za TČ podľa § 373 Trestného zákona teda ohováranie. Takáto informácia totiž môže nie len významne znížiť spoločenskú vážnosť u susedov, ale spôsobiť aj jeho odvolanie z funkcie napríklad.
Ak je zverejňovaná pravdivá informácia, ktorá má spôsobilosť spôsobiť ujmu, taktiež sa proti nej nedá použiť táto ochrana a to ani v prípade, ak je úmysel poškodiť druhú osobu zjavný.
Ak bol niekto v minulosti právoplatne odsúdený a svoj trest si odpykal, momentálne žije riadnym životom, ale jeho sused sa snaží zverejnením tejto informácie cielene znížiť jeho spoločenskú vážnosť napríklad v rámci boja o pozíciu zástupcu vlastníkov, v takomto prípade, nakoľko ide o pravdivú informáciu, sa obeť ohovárania nemôže brániť podaním trestného oznámenia pre prečin ohovárania.
Ak je zverejňovaná informácia triviálna, teda nemá spôsobilosť poškodiť ohováranú osobu, nemôžu byť naplnené podmienky trestného činu ohovárania.
Zverejňovanie údaju, že susedka má zlý vkus celý život, alebo že jej účes je katastrofálny je skôr považovaný za hodnotiaci úsudok a nie za údaj spôsobilý privodiť obeti ujmu. Preto obrana voči takýmto tvrdeniam podaním trestného oznámenia za ohováranie zrejme nebude mať šancu na úspech.
Extrémny príklad
Na schôdzi sa prejednávali pravidlá pre vstup na spoločné detské ihrisko. Jeden z vlastníkov v rámci diskusie emotívne predniesol nasledovné údaje :
„Deti rodiny XY v žiadnom prípade nemôžu chodiť na ihrisko, nakoľko musia byť mentálne postihnuté. Sú hlučné, často iným berú hračky a napriek tomu, že sú vo veku 8 a 10 rokov, zjavne trpia duševnou vadou a poruchami správania sa, lebo vôbec nedokážu pochopiť že na preliezačky sa stojí v rade, ticho a kľudne. Žiadam, aby týmto deťom úplne bol zamedzený prístup na naše spoločné ihrisko."
Rozbor
Ohovorené deti v rámci svojich rozumových schopností si vôbec neuvedomujú, že takéto tvrdenie je spôsobilé znížiť významnou mierou ich spoločenskú vážnosť, teda to, ako ich vnímajú ostatní susedia. Uvedomujú si to zrejme ich zákonní zástupcovia, teda rodičia, ktorí sú oprávnení trestné oznámenie v mene svojich detí podať. Nevychovanosť a „nevycválanosť“ detí nie je duševnou poruchou ani poruchou správania v medicínskom zmysle slova a preto informáciu je potrebné preveriť. Pokiaľ neexistuje diagnostický výsledok tvrdiaci opak, má sa za to, že zverejnený údaj o deťoch sa nezakladá na pravde. Ide teda o zverejnenie nepravdivého údaju. Nemožnosť užívania spoločného ihriska je zásahom do majetkových práv a tiež silným emočným impulzom. Oba dôsledky môžu byť výsledkom rozhodnutia vlastníkov o úplnom zamedzení prístupu a to len na základe takéhoto údaju, čím sa zjavne významne zníži spoločenská vážnosť detí, dokonca aj ich rodičov, bude im tým privodená značná spoločenská ujma. Úmyselné konanie suseda je zjavné, je však potrebné ešte preukázať, že o nepravdivosti údaja vedel a o možných dôsledkoch na spoločenskú vážnosť ohováraných taktiež vedel. Keďže duševná choroba je overiteľný údaj, neradí sa medzi hodnotiace úsudky, ten kto takýto údaj zverejňuje musí mať o jeho existencii vedomosť. Ak ju nemá, nakoľko prístup k zdravotníckym informáciám nie je verejný, a ani takýto zdravotný záznam v skutočnosti neexistuje, platí že ak o takej lekárskej správe / zázname nevedel, musel byť uzrozumený že môže ísť o nepravdivý údaj a preto ide o tzv. nepriamy úmysel, ktorý však postačuje pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu ohovárania. V neposlednom rade treba poznamenať, že ak by aj vlastníci neodsúhlasili zákaz používania ihriska pre dané deti, spôsobilosť privodenia takej závažnej ujmy tu bola a skutková podstata trestného činu ohovárania bola naplnená a je možné podať trestné oznámenie v tejto veci. Preto je potrebné dávať si veľký pozor, čo o kom tvrdíte a na základe akých faktov poskytujete o iných údaje a informácie.
Ochrana osobnosti nie je len záležitosťou práva, ale aj morálky. Každý spor sa dá riešiť aj zmierlivo a ani tá najvášnivejšia diskusia nemusí skĺznuť z roviny argumentov do roviny osočovania a ohovárania. Každý z nás cíti prirodzený mantinel, kedy sú jeho práva už ohrozené a preto by ho mal priznať aj ostatným a snažiť sa k nemu ani nepribližovať. Pamätajme si, že slobody a práva sú spojené so zodpovednosťou. Tým sa demokracia odlišuje od anarchie.
AUTOR
